Úvodná stránka - Obec Jelka


Slovensky  Slovensky Magyar  Magyar

Pridať k obľúbeným stránkam

printer  vytlačiť  

Zaujímavé miesta obce



Vodný kolový mlyn v Jelke



Pozoruhodná technická pamiatka na juhozápadnom Slovensku – vodný mlyn v Jelke stojí v prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja, ktorý vytvára meandrovité koryto v katastri obce v dĺžke asi 23 km. Prístupný je prašnou poľnou cestou (1 km) z výpadovej cesty z obce smerom na Dunajskú Stredu.

Vznik a rozšírenie vodných mlynov v našej oblasti boli podmienené prírodnými, hydrogeografickými a hospodárskymi pomermi. Bohatosť vodných tokov na Podunajskej nížine umožňovala rýchly rozvoj týchto špecifických remeselných výrobných zariadení. Na krátkych úsekoch dolných tokov sa sústreďoval veľký počet lodných mlynov v tzv. mlynských prístavoch. V roku 1866 nachádzame na Malom Dunaji asi 37 mlynov, z čoho v Jelke boli 4 mlyny. Na topografickej mape z roku 1872 možno na tomto toku narátať 25 lodných mlynov. V roku 1902 bolo v Jelke 7 lodných mlynov: po poradí smerom zhora nadol sa podľa ich majiteľov nazývali: Németh József, Csatajszky János, Nagy Sándor, ifj. Török János (2 mlyny), Görföl Lajos, Hakszer Imre.

Obnovený mlyn, ktorý je v súčasnosti sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi, a do roku 1973 Ernestovi Némethovi. Najstarší doklad o tomto mlyne pochádza z roku 1894. Je to plán využitia vody mlyna Jozefa Németha, ktorý vyhotovil diplomovaný merník a stavebný podnikateľ z Budapešti A. Visnovszky. Dokumentácia obsahuje technický popis, polohopisný plán úseku Malého Dunaja v chotári Jelka a podrobné kresby konštrukcie lodného mlyna. Vtedajší mlyn sa skladal z dvoch stavaných lodí, ktoré v strede spájalo mohutné mlynské koleso. Na lodi väčšieho rozmeru stála doštená mlynica rámovej konštrukcie. Bol to vlastne jednokýlový čln so slimákovite vyrezávanou čeleňou a nachádzal sa na nábrežnej strane. Na návodnej strane umiestnený druhý čln bol menšieho rozmeru. Príčinou dlhodobého zachovania lodných mlynov v archaickej podobe bol ich technický charakter. Tento zabraňoval intenzívnemu vývinu a zmene v povahe pracovného postupu mletia. Ďalšou okolnosťou, ktorá špecificky poznačila osud lodných mlynov, bola splavnosť riek. Lodné mlyny zakotvené na rieke, či pri jej brehu, najmä ak mali v riečišti hate, boli veľkou prekážkou vodnej plavby. Od roku 1738 bolo v Uhorsku vydaných niekoľko nariadení na odstránenie lodných mlynov, ktoré prekážali lodnej doprave. Na základe tzv. vodného zákona z roku 1885 boli zrušené všetky lodné mlyny, ktoré nevyhovovali policajným predpisom o bezpečnosti vodnej plavby. Povolenie na prestavbu svojho lodného mlyna na kolový dostal J. Németh dňa 30. augusta 1899. V roku 1900 začali s prestavbou pri ľavom brehu Malého Dunaja v chotárnej časti Spoločná lúka. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť v auguste roku 1906.

  Dominantnú časť mlyna tvorí drevená mlynica, ktorá leží na 54 pilótach z agátového dreva, zatlčených do dna rieky. Má sedlovú strechu krokvovej, hambálkovej konštrukcie, ktorá je krytá šindľom. Prestavba jednopodlažnej budovy na viacpodlažnú sa pravdepodobne uskutočnila do r. 1916, keď v mlyne inštalovali namiesto pôvodných mlecích kameňov valcovú stolicu, výťahy a iné novšie stroje. Na severnej fasáde boli do rozobratia objektu očividné obrysy pôvodnej prízemnej a nadstavených častí. Technologické zariadenie mlyna pozostáva zo sústavy hnacej, prevodovej a pracovnej t.j. mlecej. Hnaciu sústavu tvorí lopatkové vodné koleso na spodný pohon. Usmerňovanie vody na koleso bolo zabezpečené vzdúvajúcou haťou, ktorá smerovala od protiľahlého brehu šikmo po prúde. Od nábrežnej strany mlyna smerovala ku kolesu kratšia podobná hať. Pod kolesom na štyroch reťaziach visela doštená plošina, ktorá zabezpečovala prívod vody na lopaty kolesa. Hlavné ozubené koleso, ktoré majiteľ kúpil v Majcichove pri Trnave, spolu s menším ozubeným čelným liatinovým kolesom tvorí prvý stupeň. Druhý prevodový stupeň tvorí ďalšia dvojica kolies. Pomocou kuželového pastorka, na hriadeli ktorého sú 4 remenice rôznych rozmerov, sa rotačný pohyb prenášal podľa individuálnych otáčok na jednotlivé stroje. Pracovná sústava pozostáva predovšetkým z jednoduchej valcovej stolice firmy Breitfeld- Daněk z Blanska na Morave. Táto sa nachádza na zvýšenom medzipodlaží. Tu nájdeme aj lupačku firmy Prokop a synové z Čiech. Na druhom podlaží je umiestnený kúkoľník, múčny hranolový vysievač a cylinder. Z tohto podlažia je na prístupný mostík mlyna vyvedený uzavretý žľab na spúšťanie vriec. Na treťom čiastkovom podlaží je valcovitý zásobník nad valcovou stolicou a nad lúpačkou. Nad druhým podlažím sa nachádza strešný nadstavec na umiestnenie hlavice výťahov. K pracovnému zariadeniu mlyna patril aj šrotovník firmy Wichterle a Kovařík z Moravy. Na južnej fasáde mlynice je pristavaná tzv. prašná komôrka, stojaca na štyroch pilótach. Tu sa do vriec zachytáva prach z čistiacich a osievacich strojov.

Podľa spomienok bývalého majiteľa mlyna v tomto mlyne mleli prevažne raž, a to vynikajúco. Z ďalekého okolia sem prichádzali gazdovia mlieť obilie na múku, krupicu a iné. Mlyn pracoval do apríla 1951. Od roku 1983 je zaevidovaný v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Vlastivedné múzeum v Galante vypracovalo technické zameranie a projektovú dokumentáciu a kvôli havarijnému stavu budovy uskutočnilo rozobratie mlyna. Obnovenie budovy a areálu vodného kolového mlyna sa zásluhou Obecného zastupiteľstva v Jelke realizovalo od novembra 1992 počas 18 mesiacov. V blízkosti mlyna je vybudovaný skanzen, ktorý sa zameriava na poľnohospodársku minulosť obce Jelka.


Iné pozoruhodnosti



Ďalšou historickou pamiatkou je kaplnka Anjelov strážnych z 18. stor., ktorú si dal postaviť Michal Takács. Kaplnku r. 1774 prestavali a v jej krypte odpočíva rodina Takácsová.

K historickým pamiatkam obce patrí kaštieľ, ktorého základy sú z roku 1800. Bol postavený v klasicistickom štýle a jeho majiteľmi boli rodiny Farkasovcov, Olgyaiovcov, Latinovitsovcov a Czemezovcov.

Pozornosť si zasluhujú aj pozostatky richtárskej kúrie z r. 1847- dnešná družstevná vínna pivnica ( kúriu dal postaviť Ondrej Vitál ).

Ozdobou a pýchou obce je Németov vodný mlyn rekonštruovaný v rokoch 1992-1994 a obecný skanzen. Koncom 19. a začiatkom 20. stor. bolo v katastri obce Jelka v prevádzke 7 vodných mlynov. Németov mlyn bol postavený r. 1894 ako plávajúci, r. 1906 ho prestavali a ukotvili na pilóty a takto pracoval až do r. 1951. Rekonštrukčné práce viedol Ján Maticza, bývalý majiteľ tomášikovského vodného mlyna.

Medzi historické pamiatky obce zaraďujeme aj najstaršie sochy a kríže. Najstaršia je socha Jána Nepomuckého, postavená na konci Veľkej ulice r. 1810, kompozícia Svätej rodiny na Kostolnej ulici z roku 1886.

Kríž pri ceste smerom na Eliášovce je z roku 1881, sochy skupiny svätých v obci i na cintoríne sú z r. 1888. Ďalšie kríže sú na Stoličnej ulici, pri kostole a na Novojelčianskej ulici . Socha Svätého Floriána je z roku 1930. Pozoruhodnosťou v obci je aj zákonom chránený strom, platan. Nachádza sa na začiatku obce od Veľkých Úľan. Ďalšou pozoruhodnosťou je pamätník padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Pamätník , odhalený r. 1994, je ideovým dielom akademického maliara Alexeja Kraščeniča a postavený je na jelčianskom cintoríne.


Pozornosť si zasluhuje športový areál s tribúnami pre viac ako 1000 ľudí, vybudovaný koncom sedemdesiatych rokov.

K významným objektom obce patrí aj miestne kultúrne stredisko s knižnicou a kinom, moderná budova základnej školy s dvoma telocvičňami, moderná prečerpávacia budova vodného zdroja pitnej vody Jelka , rozširujúci sa kovoobrábací podnik ALU- Jelka .

Medzi historické pamiatky patria aj kostoly, o ktorých sa viac dočítate tu.


Významní rodáci obce


Sú nimi obyvatelia, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky v oblasti vedy a umenia:
Dr. Pál Hegyi – lekár, spisovateľ, vysídlený r. 1948 do Maďarska,
Dr. Béla Mészáros – vedec v oblasti výskumu rakoviny a biológie, vysídlený r. 1948 do Maďarska,
Anikó Mikolaová – poetka- významná postava maďarských básnikov na Slovensku ( nar. 1944 – zomrela 1996).
- novinky e-mailom
OZNAM

Obec Jelka ako obstarávateľ "Územného plánu obce Jelka - zmeny a doplnky Č. 1" podľa §18 ods. 4 zákona Č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej stavebný zákon) v súlade s ustanovením § 22 a 31 stavebného zákona oznamuje verejnosti, fyzickym a právnickým osobám začatie prerokovávania návrhu riešenia "Územného plánu obce Jelka - zmeny a doplnky č. 1" "Územný plán obce Jelka - zmeny a doplnky Č. 1" je počas 30 dní vystavený na verejné nahliadnutie na Obecnom úrade v Jelke a taktiež na internetovej stránke obce www.jelka.sk





Projekty EÚ:

EU